Kežmarok bol kedysi mestom, kde bolo vždy veľa cechov. V roku 2018 sme si pripomenuli až päť cechov, ktoré oslávili okrúhle výročie svojho vzniku.

Rybársky cech oslávil 565 rokov od svojho vzniku, krajčírsky cech 470 rokov, cech ševcov 445 rokov, kolesársky cech 385 rokov a tesársky cech 250 rokov. Už tento výpočet potvrdzuje, že Kežmarok mal široké spektrum remeselníkov.

Rybársky cech, ktorý vznikol v Kežmarku v roku 1453 však skončil fiaskom. Jeho členom sa v polovici 17. stor. odnechcelo zavčasu ráno vstávať a ísť loviť ryby, preto si na tento účel najali nečlenov cechu - tzv. fušerov. Od nich kúpili ryby za určitú sumu, avšak za oveľa vyššie ceny ryby na trhu predávali. Na podvod sa prišlo a v roku 1691 dalo mestské predstavenstvo rybárskemu cechu ultimátum: ak sa rybári nepolepšia, cech sa im zruší. A keďže sa cech rybárov viac v histórii mesta nespomína, je pravdepodobné, že zrušený skutočne bol.

V roku 1548 vznikol krajčírsky cech. Vyučiť sa za krajčírskeho majstra nebolo v Kežmarku ľahké. Kto sa chcel stať majstrom, musel zaplatiť 3 zlaté, zložiť 4 funty vosku a 4 pinty vína, nasýtiť komisiu z dvoch starších, dvoch stredných a dvoch mladších majstrov a podrobiť sa mimoriadne ťažkej majstrovskej skúške, pri ktorej musel ušiť sedemnásť vecí: farársky kabát - Priesterrock so stojatým golierom, druhý Priesterrock s vyrastajúcim golierom, meštiansky kabát - Burgersrock s rukávmi, sedliacku šubu - pawrische Hasube, jazdecký kabát - Raitrock s vyrastajúcim golierom, poľský kabát - Polnischer Rock, sedliacku šubu - Pauerschaube na starofranský spôsob, šupicu - Schuppitzer (menšie ako šuba), Dely - kabátec s rozšírenými rukávmi, Seydel - po zem siahajúca šuba, kabát so záhybmi - gefaltene Mantel, plášť tvaru zvona - Glockenmantel, ženský kabát - Frauen Rock, trištvrtinový ženský kabát - vierstichichten Frau Rock, plachtu na voz - Wagendecke, šiator - Gezelt vysoký 6 lakťov, Kasel - farská náramenná košeľa.

Cech ševcov – majstrov vznikol v roku 1573. Ševci robili koženú obuv každého druhu, ba aj obyčajné čierne čižmy s vysokými sárami tzv. štíble. Nesmeli však robiť parádne tvarované čižmy s ozdobami - tie vyhovovali výlučne čižmári. Topánka, prípadne aj obyčajné čižmy s pracovnými nástrojmi boli znakom cechu.

Vznik kolesárskeho cechu sa datuje od roku 1633. Kto sa chcel stať niekto majstrom, musel za mesiac zhotoviť voz a pripraviť hostinu. Ak to bol syn majstra, stačilo, aby zhotovil pol voza a takú istú úľavu mal aj tovariš, ktorý sa chcel oženiť s dcérou majstra alebo s nejakou vdovou po majstrovi.

Tesársky cech vznikol pomerne neskoro, až v roku 1768. Hoci sa predpokladalo, že tesári v Kežmarku svoj cech museli mať (tesár v meste sa spomína už r. 1438), iba náhoda prezradila, že skutočne cech existoval ako jeden z 10 na Slovensku. Jeho pečatidlo, datované rokom 1768, sa našlo v súkromnou vlastníctve bývalej kežmarskej rodiny Stenczel, ktorá v súčasnosti žije v českom Příbrame.

 

Zdroj: Nora Baráthová

Foto: Znak rybárov, Krajčírske pečatidlo, Cech ševcov, Kolesári, Pečatidlo tesárov (na titulke)