Aj keď vznik prvej Československej republiky bol vyhlásený už 28. októbra 1918 (resp. 30. októbra 1918), na Spiši boli snahy o vytvorenie samostatnej Spišskej republiky ešte aj v decembri 1918. Nemecká a maďarská inteligencia, ktorá nechcela Spiš začleniť do vznikajúcej I. Československej republiky, proklamovala vznik tzv. Spišskej republiky.

Tá bola vyhlásená 9. decembra 1918, ale nenašla širšiu podporu u obyvateľstva a prakticky nikdy nebola naplno zrealizovaná. Jej idea sa v danom období ale stále živila. Jej hlavným predstaviteľom bol Tibor Kelér, poslanec uhorského parlamentu za kežmarský obvod. Spišská republika mala byť, podľa neho, maďarsko-nemecká republika s orientáciou na Maďarsko, v ktorej sa „slovensky hovoriacim Maďarom“ sľubovala absolútna rovnoprávnosť.

Na prípadné vyhlásenie Spišskej republiky sa aj viacerí predstavitelia spišských Nemcov pozerali značne skepticky. Nakoniec sa ale zhromaždenie spišských Nemcov 9. decembra 1918 v Kežmarku skutočne konalo, avšak namiesto vyhlásenia republiky bol na ňom prednesený protest proti obsadeniu československým vojskom, pričom ak by k nemu došlo, bola požadovaná autonómia v podobe „širokosiahlej, predovšetkým administratívnej a kultúrnej nezávislosti.

Dňa 16. novembra 1918 sa v Levoči, sídle Spišskej župy, vytvorila Spišská národná rada a jej predsedom sa stal spišský župan Tibor Mariássy. Na ustanovujúcom zasadnutí jej predstavitelia vyhlásili, že Spišská národná rada je hovorcom všetkého spišského obyvateľstva a bude riadiť činnosť všetkých národných rád, ktoré sa vytvorili po celom Spiši. Spišská národná rada krátko po svojom vzniku vydala vyhlásenie, v ktorom sa obrátila na vládu Mihályho Károlyiho s požiadavkou, aby v krajine zabezpečila poriadok, udržala integritu Uhorska a vytvorila samostatnú maďarskú armádu. Rada tiež žiadala vládu, aby prekazila pročeskoslovenskú agitáciu medzi obyvateľstvom. Za územnú integritu Uhorska sa exponovali aj mnohé mestské zastupiteľstvá, či magistráty, ako tomu bolo v Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Levoči a ďalších mestách. Maďarské národné rady postupovali v súlade s oficiálnymi maďarskými štátnymi orgánmi, organizáciami sociálnodemokratickej strany, organizáciami spišských Nemcov a Východoslovenskou radou.

Dňa 16. decembra 1918 obsadilo mesto Kežmarok československé vojsko, ktoré sa však utiahlo pred prichádzajúcim poľským vojskom. V Spišskej Novej Vsi 15. decembra bol vytvorený Československý národný výbor a o deň neskôr aj Spišský československý národný výbor, čo bola prakticky pobočka Slovenskej národnej rady na župnej úrovni.

I preto už 17. decembra 1918 kežmarské mestské zastupiteľstvo so situáciou oboznámil starosta Oto Wrchovský a 18. decembra 1918 sa československé vojsko vrátilo do Kežmarku, Poliaci sa utiahli.

 

Zdroje: Nora Baráthová, Wikipédia, Človek a spoločnosť

Erb Spišskej župy