Aj diváci v Kežmarku sa mohli zoznámiť s osudmi karpatských Nemcov u nás. Najnovší film režisérky Anny Gruskovej Smutné jazyky si mohli pozrieť v stredu 9. januára 2019 v kine/filmovom klube Iskra. Dokument, ktorým sprevádzal germanista Jozef Tancer, bol oživením zabudnutej kapitoly našich dejín a tiež dôkazom, že „oficiálny“ dejepis je o niečom inom, než mnohí ľudia na Slovensku naozaj prežili. Obaja spomenutí film v Kežmarku uviedli osobne.

„Uvedomujeme si, že život nemeckej menšiny na Slovensku bol dlhý čas obmedzovaný najmä na prezentácie folklórneho dedičstva. Len v posledných rokoch môžeme otvorene hovoriť o histórii tzv. karpatských Nemcov, o ich ohromnom prínose pre dnešné Slovensko, ale aj o tienistých stránkach spolunažívania so slovenskými susedmi. Dodnes majú mnohí „naši“ Nemci strach hovoriť. Všetky tie obsiahle a komplikované témy sme sa pokúsili uchopiť cez fenomén jazyka, života aj umierania unikátnych nemeckých nárečí na Slovensku. V jazyku sa skrýva moc, za to, že hovoríte nežiaducim jazykom, vás môžu aj zabiť. Chceme sa s germanistom Jozefom Tancerom po filme rozprávať s publikom, pozývame aj odvážnejších pamätníkov a pamätníčky, máme už viacnásobnú skúsenosť, že pri takýchto náročných témach majú ľudia veľkú chuť sa porozprávať,“ povedala Anna Grusková, ktorá sa podpísala pod réžiu, scenár aj produkciu filmu.

Dokumentárny film o karpatských Nemcoch na Slovensku mapuje rôzne podoby nemeckého jazyka u nás a cez optiku jazykovej situácie približuje ideologicky a kultúrne komplikované a zaujímavé dedičstvo nemeckej menšiny na Slovensku v 20. storočí. Ukazuje aktuálny stav, v ktorom sa nemecká kultúra a nemecké dialekty zo Slovenska po niekoľkých storočiach definitívne strácajú. Po regiónoch vymierajúcich nárečí a zamlčiavaných dramatických osudov karpatských Nemcov u nás sprevádza germanista Jozef Tancer, ktorý je aj autorom námetu filmu.

„História karpatských Nemcov na Slovensku bola od konca 2. svetovej vojny až po súčasnosť predmetom nenávisti, rozpakov, váhania a neskôr zjednodušovania na folklórne tradície. Dokumentárny film Smutné jazyky je založený na tzv. jazykových biografiách predstaviteľov a predstaviteliek pomaly sa zmenšujúceho bohatstva nemeckých dialektov na slovenskom území,” doplnila Anna Grusková.

Takzvaní karpatskí Nemci postupne prichádzali na územie dnešného Slovenska od 13. storočia. Pomáhali tu vybudovať priemysel, baníctvo, poľnohospodárstvo, postavili väčšinu najkrajších miest a mestečiek. Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa začala ich intenzívna, z Nemecka riadená nacifikácia. Nie všetci jej však podľahli, viacerí bojovali v SNP, iní zomierali v nemeckých koncentrákoch. Po skončení druhej svetovej vojny muselo zo Slovenska odísť na základe takzvaných Benešových dekrétov 84 % nemeckých obyvateľov.

„My sme ľudia, ktorí žijú vo svojej vlasti, ale nijakú vlasť nemajú,“ hovorí vo filme vyše deväťdesiatročná predsedníčka Karpatskonemeckého spolku v Bratislave Rozina Stolárová-Hoffmann, a práve tento výrok sa stal nosnou myšlienkou celého dokumentu.

Filmový štáb cestoval po Slovensku od roku 2015, navštívil tie územia, kde spomínaná menšina žije od 13. storočia (jedným z nich je i samotný Kežmarok), a zhotovoval nahrávky a filmové dokrútky s cieľom zachovať a prezentovať jedinečné stopy po kedysi určujúcej priemyselnej a poľnohospodárskej národnosti na súčasnom slovenskom území. „Bola to výzva nakrúcať film čiastočne v takmer zabudnutom jazyku (jazykoch), prirodzene sme však rýchlo začali smerovať k zabudnutým príbehom kolektívnej viny,“ spomína Anna Grusková a prízvukuje, že pre zachovanie historickej pamäti na Slovensku je dôležité nielen ukázať krásu odchádzajúcich jazykov a kultúr, ale aj politický rozmer histórie karpatských Nemcov, rozmanitosť ich postojov, ich jedinečné spomienky a menej známe postoje ich slovenských susedov.

 

ANNA GRUSKOVÁ (1962)

Slovenská filmová, divadelná a rozhlasová autorka a režisérka. Vyštudovala divadelnú a filmovú vedu na Karlovej univerzite v Prahe. Ako filmárka zrežírovala dokumentárne snímky Rabínka (2012) a Návrat do horiaceho domu (2014), mapujúce životy Gisi Fleischmann a Havivy Reick, hrdiniek druhej svetovej vojny, narodených na Slovensku. V roku 2015 založila vlastnú produkčnú spoločnosť so sídlom v Bratislave. Jej tretím autorským filmom bol dokument Profesionálna cudzinka (2016), najnovším počinom je film o karpatských Nemcoch Smutné jazyky (2018).

 

Smutné jazyky. Krajina pôvodu: Slovensko. Rok výroby: 2018. Žáner: dokument. Dĺžka: 60 min. Jazyková verzia: slovensky, nemecky (so slovenskými titulkami). Produkcia, scenár, réžia: Anna Grusková. Spolupráca na scenári: Jozef Tancer. Dramaturgia: Diana Kacarová. Dramaturgia za RTVS: Peter Balko. Producentka za RTVS: Soňa Komová. Kamera: Viera Bačíková. Strih: Darina Smržová. Grafický dizajn: Andrej Kolenčík. Obrazové korekcie: Peter Csordás. Zvuk: Peter Toman. Pôvodná hudba a interpretácia: Boris Lenko. Zvuková postprodukcia a mix: Dušan Kozák. Produkcia: Reminiscencie & Rozhlas a televízia Slovenska.

 

Zdroj: filmový klub Iskra