Dňa 25. januára 2017 uplynulo už 5 rokov od smrti všestranného športovca, atléta, trénera, pedagóga, organizátora, funkcionára a riaditeľa Správy telovýchovných zariadení v Kežmarku, pričom 25. septembra tohto roku si pripomenieme aj 70. výročie jeho narodenia…
Nepochybne mnohí Kežmarčania poznali Vladimíra Jančeka ako obetavého človeka podstatne viac, ako ja. Stretla som sa s ním, na pôde môjho pracoviska – Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Vlastne – on si ma vybral ako spoluautorku knižky o kežmarskom športe. Dodnes neviem, ako a čím som si to zaslúžila. Keďže môj predchádzajúci vzťah k športu nebol ktovie aký, veľmi málo som o športe a telovýchove vedela, tak som čo možno najelegantnejšie a najslušnejšie odmietla jeho ponuku a nie raz. Takto to bolo skoro dva roky, no on si to nejako nedal vysvetliť a sporadicky sa ku mne vracal dovtedy, kým som nepovedala áno. Bolo mi jasné, že to už ďalej nemôžem odmietať. Najskôr som si všetko musela poriadne naštudovať. Predo mnou bola veľmi dlhá, neľahká cesta a výzva, s ktorou sa musím popasovať…
Spolupráca teda začala. Prvým krokom bolo, že som ho požiadala, či by nebol taký láskavý a nepomohol nám získať prostriedky na zreštaurovanie najstaršej zápisničnej knihy Streleckého spolku z Kežmarku z rokov 1611 – 1697. Slovo dalo slovo. Ja som ho chcela aj tajne vyskúšať, či svoj neľahký sľub splní. Vladimír Janček bol chlap „starej generácie“, ktorý si stál za svojím. Dobré dielo sa vďaka nemu podarilo. Potom bol rad na mne. Aj ja som svoj sľub začala plniť. Pritom som nevedela, že kniha o športe je nielen jeho veľkým cieľom, ale celoživotným poslaním, že svoj život naplnil okrem iného zbieraním materiálov, spomienok, dopisovaním s významnými športovcami, ktorí si ho nesmierne vážili. Kým sme začali naplno pracovať na knižke, veľa sme spolu nehovorili a dá sa povedať, že sme sa ani nepoznali. Možno intuitívne nás spájal spoločný cieľ – urobiť kus dobrej roboty a napísať knihu. Povedali sme si zhruba, ako má vyzerať, časové horizonty odovzdania práce. Potom sa zrazu odmlčal a po čase som sa dozvedela, že vážne ochorel. Napriek ťažkej diagnóze prichádzal do archívu a študoval noviny. Niekedy som s ním hovorila, inokedy sme sa iba pozdravili. Ani vo sne mi nenapadlo, že jeho zdravotný stav je nesmierne vážny. V jeseni ma ešte zobral na Mestský úrad v Kežmarku, kde sme doťahovali zmluvné záležitosti. Počas cesty do Kežmarku a späť do Spišskej Soboty prebehol náš najdlhší a posledný rozhovor. Okrem iného mi povedal, že jeho najväčšou osobnou tragédiou bolo zničenie kežmarského zimného štadióna…
Potom mi už prišlo iba oznámenie o jeho predčasnom odchode na večnosť… Bola som ho odprevadiť s mnohými Kežmarčanmi a jeho priateľmi. Až tam som sa dozvedela, kým vlastne bol. Mala som výčitky svedomia, že som ho posielala neustále preč. Sľúbila som si spolu s vtedajším primátorom mesta Igorom Šajtlavom, že tú knižku vydáme, keby sa dialo čokoľvek. Našťastie mi v tomto pomohla jeho milovaná manželka Mária Jančeková. Obdivovala som ju, že napriek veľkému bôľu chcela splniť manželovu túžbu a sen. Prezrela, usporiadala manželovu pozostalosť a po vzájomnej dohode, písala dejiny kežmarského športu po roku 1945. Knižka vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve Jadro aj zásluhou jej majiteľa a grafika Jaroslava Šlebodu, pracovníčke Mestského úradu Gabriele Bodnárovej, vtedajšieho primátora mesta Kežmarok Igora Šajtlavu a mnohých obyvateľov Kežmarku, ktorí nám pomáhali. Domnievam sa, že mala v Kežmarku pozitívnu odozvu. To, že naše snaženie malo význam a zmysel aj v celoslovenských súvislostiach a, že sme všetci odviedli dobrú robotu, sa odzrkadlilo v súťaži Slovenská kronika 2016 v Martine, kde získala Hlavnú cenu v kategórii vedecká alebo vedecko-popularizačná monografia…
Vladimír Janček žil športom a šport bol celý jeho život rovnako, ako bolo jeho životom rodné mesto Kežmarok. Ostáva mi veriť, že knihou 500 rokov športu kežmarského sme vzdali hold jeho životu a práci a do „kežmarskej siene športovej slávy“ sme uviedli aj mnohých ďalších Kežmarčanov, na ktorých by sa možno zabudlo. Česť jeho pamiatke!
Spracovala: Zuzana Kollárová
Poznámka redakcie: V roku 2011 z podnetu Vlada Jančeka bola reštaurovaná Zástava streleckého spolku, Kežmarok 1882 zo zbierok Múzea v Kežmarku.