V roku 1527 daroval Ján Zápoľský, ktorý sa vyhlásil za kráľa, kežmarský hrad a všetky majetky svojmu vernému služobníkovi Františkovi Battyánymu. Ten ich vlastnil jeden rok.
Ján Zápoľský, uvádzaný aj ako Ján I., sa narodil na Spišskom hrade (2. februára 1487), zomrel 21. júla 1540 v meste Sebeš, terajšom Rumunsku. Bol sedmohradský vojvoda a od 11. novembra 1526 do 21. júla 1540 bol uhorským kráľom (protikráľom) z magnátskeho rodu Zápoľskovcov, syn krajinského hodnostára Štefana Zápoľského a Hedvigy Tešínskej.
Pre neho bol zásadným rokom 1526, keď s 20 tisícovým sedmohradským vojskom tiahol proti hordám tureckého sultána Sulejmana I. Napriek tomu ale nezasiahol v bitke pri Moháči, kde zahynul dovtedajší uhorský kráľ Ľudovít II. Uhorsko tak ostalo bez priameho následníka trónu. Časť šľachty zvolila 5. novembra 1526 práve Jána Zápoľského za uhorského kráľa, ako Ján I. Uhorský a o šesť dní bol aj korunovaný. Druhá časť uhorských stavov, mestá a vplyvné magnátske rody zo západného Slovenska, ktorí práve Jána Zápoľského vinili z porážky bitky pri Moháči, na sneme v Bratislave zvolili 17. decembra za uhorského kráľa brata kráľovnej vdovy Márie, rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda I. Habsburského. Tak malo Uhorsko v jednom období dvoch panovníkov.
Výsledkom korunovácií bolo to, že v roku 1527 začala v Uhorsku občianska vojna. Ferdinand vpadol do Uhorska a dobyl v júni 1527 Budín. Zápoľský bol vytlačený do východných oblastí Uhorska. V tomto období (júl 1527) daruje Františkovi Battyánymu kežmarský hrad a svoje majetky. Keď o rok neskôr (8. 3. 1528) porazil Jána Zápoľského aj v bitke pri Seni (pri Košiciach), neostávalo Zápoľskému nič iné, iba utiecť do Poľska. V marci 1528 cisár Ferdinand prostredníctvom veliteľa Jána Katzianera dobýja Kežmarok a aj hrad. Krajina sa rozdelila na dva tábory. Zápoľský mal stále dosť silnú pozíciu, pretože vlastnil nielen hrady na severe Slovenska, ale bol aj spišským grófom. V snahe dostať Uhorské kráľovstvo späť do svojej moci, získal spojenca v sultánovi Sulejmanovi I., no za vazalskú podriadenosť. Osmanské vojská dobyli centrálne oblasti Uhorska, až po Viedeň. Zápoľský tak dostal späť značnú časť územia Slovenska. Osmani po spustošení územia okrem bohatej koristi, odvliekli do zajatia vyše 40 tisíc ľudí. Obe strany (Ferdinand i Zápoľský) sa vojnovými ťaženiami vyčerpali natoľko, že v roku 1538 uzavreli vo Veľkom Varadíne mier. Tu sa dohodli na rozdelení moci. Ján Zápoľský sa síce vzdal nárokov na uhorský trón, ale titul uhorský kráľ používal až do konca svojho života.
Zdroje: Nora Baráthová, Wikipédia
Fotografie: List Jána Zápoľského, ktorý daroval kežmarský hrad a všetky majetky svojmu vernému služobníkovi Františkovi Battyánymu; fotografia Jána Zápoľského