Knihy známej kežmarskej historičky a spisovateľky Nory Baráthovej sa opäť dostanú k čitateľom. Po reedícii vyjde jej historický román Muž, ktorý kráčal za smrťou a jeho voľné pokračovanie Aj zradcom sa odpúšťa.
S nápadom vrátiť knihy do života prišiel vydavateľ a autor viacerých publikácií o Kežmarku Jaroslav JADRO Šleboda. „Nora Baráthová čakala takmer päťdesiat rokov na to, aby vznikla dotlač jej hitoviek, ktorými sa na Slovensku preslávila,“ povedal Šleboda a priblížil začiatok spolupráce s autorkou: „Spýtal som sa Nory, či môžem znova vydať jej knihy. Ona bola nadšená a neverila, že sa dožije toho, aby sa jej knihy opäť dostali na svetlo. Nedajú sa totiž zohnať už ani v antikvariátoch.“
Po takmer päťdesiatich rokoch tak v románe Muž, ktorý kráčal za smrťou, ožijú príbehy hlavného hrdinu, kežmarského mešťana, notára a neskôr richtára Jakuba Kraya. Autorka v románe zachytáva obdobie rokov 1703 – 1709, časy povstania uhorskej šľachty proti rakúskemu cisárovi, ktorý ju potláčal. Po stáročia sa tradovalo, že Kray doplatil životom ani nie tak na priateľstvo s Rákóczim, ako na žiarlivosť bývalého priateľa, ktorý miloval jeho manželku ešte za slobodna. Vo voľnom pokračovaní románu Aj zradcom sa odpúšťa Baráthová opisuje doznievanie Rákócziho povstania a situáciu v meste počas moru v rokoch 1710 – 1711. „Písať historickú prózu v 70. a 80. rokoch minulého storočia, teda v období socializmu, nebolo vôbec ľahké, pretože dobová kritika považovala historický román za únik zo súčasnosti a odreagovanie sa autora od vtedajších problémov,“ priblížila Nora Baráthová obdobie, kedy spomínané romány napísala. „Bránila som sa tým, že každý človek nebude čítať slovenské dejiny, ale mnohí siahnu po historickom románe, v ktorom sa oveľa viac dozvedia o kolorite tej-ktorej doby a tvrdila som, že práve historický román je jednou z najdôležitejších foriem šírenia historických poznatkov medzi široké vrstvy obyvateľstva, samozrejme, ak je napísaný na základe faktov a nie je len výplodom fantázie, respektíve odrazom požiadaviek doby,“ povedala historička.
V spomínaných historických románoch je podľa Baráthovej minimálne 95-percentný podiel reality. Autorka pri písaní vychádzala z odborných kníh, archívnych materiálov, rôznych fotokópií hlavne maďarských, latinských, nemeckých, poľských a menej slovenských. „Ak by som odvážila všetky materiály, tak by to bolo možno 25 kilogramov,“ povedala známa Kežmarčanka a zároveň dodala: „Každé jedno moje dielo obsahuje pravdu medzi 90 až 100 percentami. Ako historik som písala na základe skutočností, hoci zrejme vymýšľať si, je oveľa ľahšie.“
Historické romány vyjdú s upraveným textom, autorka v nich doplnila pasáže, ktoré nemohla v dobe socializmu uverejniť. „Zaujímavosťou bola požiadavka dobového riaditeľa vydavateľstva v Košiciach, aby som zmenila originálne mená na slovenské, pretože to budilo dojem, že v Kežmarku žili samí Nemci. Samí Nemci tu nežili, ale bolo ich aspoň 95 percent. Žiaľ, to isté chcelo aj vydavateľstvo v Bratislave. Pri hlavných postavách som neustúpila, pri malých, no, nech majú radosť. V košickom vydavateľstve bez môjho vedomia vyhodili vety, kde sa spomínalo niečo náboženské, napríklad knižočka viazaná v koži, na ktorej bol vyrytý zlatý kalich. Knižočka síce ostala, ale kalich vyškrtli,“ priblížila vtedajšie praktiky spisovateľka.
Po polstoročí sa zmenila aj obálka kníh, pri ich výrobe sa kládol dôraz na ekológiu. Historické romány Nory Baráthovej tak dostanú moderný dizajn a čitateľom budú k dispozícii začiatkom júna. „Ak sa ukáže, že ľudia majú záujem o slovenskú históriu, tak sa pustíme do ďalšej Baráthovej knihy Nepokojné mesto,“ uzavrel Šleboda.
Zdroj a foto: Veronika Michalčíková