Samosprávy minulý rok v priemere mierne zlepšili svoje hospodárenie – narástli im prebytky na bežných účtoch a v percentuálnom vyjadrení dokázali znížiť svoje zadlženie. Aj vďaka tomu zastavili prepad svojho finančného zdravia, ktoré po rekordne dobrom roku 2019 postupne počas pandémie spadlo až na úroveň roku 2015, kde sa teraz zastabilizovalo.
Mestá: Finančné zdravie
Rok 2023 priniesol stabilizáciu hospodárenia samospráv. Priemerné skóre finančného zdravia za všetkých 141 miest na Slovensku dosiahlo hodnotu 4,22 z maximálnych 6,00, čo je o 0,01 bodu menej ako rok predtým. Mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálne skóre je približne 0,20 bodu pod hodnotením z uvedeného obdobia.
Spomedzi všetkých miest v SR získalo celkovo 38 miest hodnotenie „*výborné finančné zdravie*“ (skóre nad 5 bodov). To je mierne zlepšenie oproti roku predtým, keď sa takýmto hodnotením mohlo pochváliť 37 miest. Pokiaľ ide o individuálne výsledky, prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo 7-tisícové mesto Krásno nad Kysucou, ktoré dosiahlo 5,68 bodov. Nasledujú Tvrdošín (5,59), Dubnica nad Váhom (5,54), Nové Mesto nad Váhom (5,54) a Svätý Jur (5,49). Týchto päť miest bolo na vrchole rankingu aj pred rokom, dokonca v rovnakom poradí. Významným pozitívnym skokanom rebríčka finančného zdravia je Nová Baňa, ktorá sa z minuloročného 29. miesta posunula už na 6. miesto.
Pri 98 mestách evidujeme finančné zdravie ako „*dobré*“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi, tzn. „*dostatočné*“ finančné zdravie, zaznamenali mestá Bratislava, Spišské Vlachy, Zlaté Moravce, Považská Bystrica a Levoča. Negatívnym skokanom sú najmä Spišské Vlachy, ktoré medziročne stratili až takmer 0,5 bodu. Postavenie týchto miest v rebríčku signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti.
Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by doňho nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá bola roky v nútenej správe a aktuálne prechádza tzv. konsolidáciou pohľadávok, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme – zhruba na úrovni priemeru všetkých miest. Celú Bratislavu však ťahá nadol aj jej magistrát, od ktorého sú pri posudzovaní finančného zdravia horšie už len Spišské Vlachy a spomínaný Devín.
Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia: celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti.
Mestá: Dlh a bilancia bežného účtu
Mestá prvýkrát po trojročnej pauze dokázali znížiť svoju mieru zadlženia. Priemerná miera zadlženia miest v SR počas roku 2023 klesla z 23,2 % na 22,0 %, a dostala sa tak na úroveň roku 2018. Ide zároveň o jednu z najnižších hodnôt, odkedy máme k dispozícii údaje o zadlžení samospráv (pozn.: od roku 2009).
Aj za rok 2023 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Avšak Spišské Vlachy a Bratislava – magistrát prekročením dlhovej úrovne 50 % spadli do prvého sankčného pásma dlhovej brzdy a majú povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie.
Ku koncu roka 2023 mali podľa údajov MF SR najvyšší dlh v meste Spišské Vlachy (54,1 %). Ďalšie v poradí sú Zlaté Moravce (47,6 %), Šaľa (46,6 %), Považská Bystrica (35,2 %), Nová Dubnica (34,9 %) a celá Bratislava (34,7 %), pričom bratislavský magistrát zvýšil medziročne svoj celkový dlh o 3 %-uálne body až na 50,8 % z bežných príjmov. V prípade Bratislavy teda sumárnu štatistiku zadlženia vylepšujú prevažne nižšie dlhy mestských častí, s výnimkou historicky obrovsky zadlženého Devína (takmer 300 % ku koncu minulého roka).
O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedá aj bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov. Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na údržbu a zveľaďovanie svojho majetku.
Sumárna bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla za minulý rok +6,86 %, čo je relevantné medziročné zlepšenie oproti hodnote +4,08 % z roku 2022. Na jednej strane, ide o najlepšiu hodnotu spomedzi rokov 2021 až 2023, no zároveň o štvrtú najhoršiu spomedzi uplynulých 10 rokov. Hospodárenie miest je po kríze spojenej s COVID-om a infláciou naďalej pod tlakom, z dostupných údajov sa však zdá, že výhľad je skôr pozitívny. Rizikom môže byť legislatívne obmedzenie príjmov samospráv v rámci konsolidácie verejných financií. Mimo záberu tejto analýzy je otázka, či a v akej miere reagovali samosprávy na tieto krízy v podobe obmedzovania rozsahu a kvality poskytovaných verejných služieb.
V roku 2023 zaznamenalo kladnú bilanciu bežného účtu 138 zo všetkých 141 miest. Najvyšší prebytok dosiahli v Novej Bani (+22,6 %), Leopoldove (+19,1 %) a v meste Vysoké Tatry (+15,2 %). Naopak, najvyšší deficit mali v Gabčíkove (-3,4 %). Deficitne hospodárili aj v Spišských Vlachoch (-2,2 %) a v Lipanoch (-0,7 %). Deficit na bežnom účte je pritom jednoznačne nežiaducim javom. Aj podľa zákona majú byť bežné rozpočty schvaľované ako prebytkové alebo vyrovnané.
Viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia všetkých samospráv, ako aj podrobné dáta o rozpočtoch a hospodárení ich podriadených organizácií nájdete na portáli: www.hospodarenieobci.sk
Podrobnejšia analýza hospodárenia miest v SR: www.ineko.sk/file_download/1743
Podrobnejšia analýza hospodárenia žúp v SR: www.ineko.sk/file_download/1741
V našom podtatranskom regióne je v najlepšej finančnej kondícii mesto Spišská Stará Ves. Tomuto mestu zo Zamaguria patrí dvadsiate miesto! Zo 141 miest sa v prvej polovici ocitli ešte mestá 49. Svit, 58. Spišská Belá, 68. Podolínec. Mesto Kežmarok skončilo na 95. mieste.
Poradie 2023 (2022), Mesto, Počet obyvateľov (tis.) – Celkový dlh (% BP – bežné príjmy) Dlhová služba (% BP) Bilancia bežného účtu (%) Záväzky po lehote splatnosti (% BP) Záväzky viac ako 60 dní po splatnosti (% BP) Skóre finančného zdravia (0; +6)
20 (23) Spišská Stará Ves 2 – 0,90% 5,73% 8,30% 0,00% 0,00% 5,16
49 (39) Svit 8 – 16,76% 6,54% 10,88% 0,00% 0,00% 4,95
58 (64) Spišská Belá 7 – 18,87% 8,49% 6,62% 0,00% 0,00% 4,91
68 (53) Podolínec 3 – 11,80% 3,24% 3,22% 0,00% 0,00% 4,82
83 (79) Poprad 49 – 21,20% 3,79% 3,17% 0,00% 0,00% 4,73
95 (125) Kežmarok 15 – 23,42% 11,29% 11,01% 0,06% 0,00% 4,65
103 (96) Stará Ľubovňa 16 – 17,44% 6,12% 8,20% 0,03% 0,03% 4,62
112 (130) Vysoké Tatry 4 – 16,20% 7,73% 15,24% 0,58% 0,20% 4,56
Zdroj: ineko.sk