Je hokejovým majstrom i vicemajstrom sveta. Z pôsobenia v Rusku má titul majstra, z pôsobenia v Česku má bronz. Hral v troch najlepších hokejových ligách na svete, no dodnes ostal skromný, sympatický a férový chlap, ktorý je vždy pripravený pomôcť druhým a neodmietne žiadnu ponuku na rozhovor.

Bol rýchlym hokejovým krídlom s výborným korčuľovaním, no aj keď nikdy nevynikal vysokou postavou či množstvom kilogramov (183 cm, 86 kg), v rohoch klziska dominoval v ostrých súbojoch. Vždy bol pre súperov, svojou rýchlosťou, hernou variabilitou a nepoddajnosťou v osobných súbojoch, veľmi nepríjemným protivníkom. Tak si ho pamätajú spoluhráči i protihráči z reprezentácie či z 9 hokejových líg, ktoré hral v 7 krajinách. I preto každý slovenský fanúšik vedel, že keď nastúpilo v reprezentácii číslo 23, vždy to bolo o srdci a nezlomnej vôli urobiť pre dres s dvojkrížom to najlepšie. Takým hokejistom bol Kežmarčan ĽUBOŠ BARTEČKO.

K hokeju ho priviedol jeho otec Tomáš. S hokejom začínal v žltomodrom drese Kežmarku v mládežníckych kategóriách. Potom cez krátke juniorské pôsobenie v Poprade sa rozhodol skúsiť hokejové šťastie v Kanade. Tam našiel tú správnu hokejovú cestu pre seba, aby sa po 8 sezónach vrátil do Európy už ako ostrieľaný hokejový hráč. Na starom kontinente prešiel takmer každou kvalitnou ligovou súťažou a vždy patril medzi lídrov mužstiev za ktoré hral. I preto stále patril do slovenského reprezentačného základu a pomohol získať pre Slovensko i dva najcennejšie kovy na svetovom šampionáte.

Do najlepšej hokejovej ligy na svete sa Ľuboš Bartečko dostal po dvoch sezónach v najvyššej juniorskej lige v Kanade. Tak ako v drese v Chicoutimi, tak aj v Drummondville bol jedným z lídrov tímu, u ktorého nebola núdza gólových hodov. Odohral tam päťbodové i šesťbodové zápasy a podarilo sa mu odohrať aj jeden sedembodový zápas (Rouyn – Drummondville 1:14, kde mal štatistiky 3+4). Svoj prvý zápas v NHL odohral 28. novembra 1998 na domácom ľade v St. Louis proti Washingtonu. Svoj prvý gól v NHL strelil 19. decembra 1998 v domácom zápase proti Los Angeles.

Rodák z Kežmarku má dnes 43 rokov (14. 7. 1976). Do NHL síce nebol nikdy draftovaný, no aj tak sa tam dostal a dokonca sa stal neoddeliteľnou a nezabudnuteľnou súčasťou tzv. „Slovak Line“, teda trojice slovenských útočníkov (Demitra, Handzuš, Bartečko). Tí v St. Louis boli najproduktívnejšou formáciou Blues! Všetci traja pôsobili v St. Louis tri sezóny (98/99, 99/2000, 00/01). Sezóna 1999/2000 vošla do dejín klubu, keď 114 bodov trojice Slovákov výraznou mierou prispelo k víťazstvu v základnej časti a k Prezidentovej trofeji! Nebyť likvidačného zákroku na Demitru na konci základnej časti, ktorý potom nehral ani zápasy v play-off, bol by úspech Slovak Line určite ešte väčší, pretože Blues prehrali v 1. kole so Sharks 3:4 na zápasy. Aj tak to bola fantastická sezóna na čele s trojicou fantastických slovenských hokejistov!

Spolu odohral Ľuboš Bartečko 1156 súťažných zápasov na klubovej úrovni. V nich strelil 336 gólov (v NHL 47), mal 790 asistencií, v produktivite získal 1126 bodov (112 v NHL), na trestnej lavici si odsedel 895 minút. Hral v troch najlepších ligách sveta (NHL, KHL, švédska Elitserien). V NHL odohral 5 sezón (3 v St. Louis, 2 v Atlante). Najdlhšie pôsobil v najvyššej švédskej hokejovej súťaži (6 sezón), hral dve sezóny aj v KHL za Lev (Poprad, Praha) a odohral pár extraligových zápasov i za rodný Kežmarok.

V reprezentácii odohral Ľuboš Bartečko 107 zápasov, v ktorých strelil 33 gólov. Zúčastnil sa na šiestich svetových šampionátoch a na troch zimných olympijských hrách. Podľa vlastných slov najdôležitejší gól strelil Maďarsku na MS 2009 v Zürichu. V danom zápase strelil dva góly, ale ten druhý strelil 13 sekúnd pred koncom, ktorým rozhodol o víťazstve Slovenska 4:3. Týmto gólom odvrátil pre Slovensko veľkú nepríjemnosť nebodovať naplno proti niekdajšiemu hokejovému trpaslíkovi. No každý gól v reprezentácii bol pre sympatického Kežmarčana iba potvrdením jeho vysokých kvalít. Na ľade totiž odviedol vždy poctivú hokejovú robotu a často to bol práve on tým hráčom, ktorý odvádzal pre mužstvo tak prepotrebnú „neviditeľnú čiernu“ robotu, najmä pri mantineloch a pri forčekingu.

V júni 2020 oslávia s manželkou Natashou 18 rokov spoločného manželstva. Najskôr žili v St. Louis, odkiaľ pochádza manželka, no neskôr sa presťahovali do Nashville. Spolu majú tri deti. Od 1. mája 2019 je Ľuboš Bartečko mládežníckym trénerom v spoločnosti Total Package Hockey v Nashville v štáte Tennessee.

O tom čím žije v súčasnosti, ako si spomína na dôležité míľniky svojej hráčskej hokejovej kariéry sa Ľuboš Bartečko zdôveril v rozhovore pre portál Kežmarský šport a Kežmarský informačný express.

Kde teraz žijete? Momentálne žijem v Nashville.

Ako sa Vám darí? Musím povedať, že vcelku dobre. Sme veľmi spokojní s rodinou.

Stále žijete hokejom? Samozrejme.

Máte teraz aj hokejové úspechy? Teraz sa venujem mládeži, každý deň je hokejový úspech.

  
 

HOKEJOVÁ KARIÉRA

S hokejom ste začali v Kežmarku, neskôr v Poprade, ale pomerne rýchlo ste odišli do najvyššej juniorskej súťaže, do quebeckej ligy. Bolo to vtedy dobré rozhodnutie? Pre mňa to bolo asi najlepšie riešenie odísť do quebeckej ligy. Musím povedať, že ak by vtedy nebolo Petra Humeníka, ktorý ma tam dostal a hlavne po celý čas mi pomáhal s mojim pobytom v Kanade, tak neviem kde by som bol teraz.

Ako si spomínate na sezóny v Chicoutimi či Drummondville? Sezóny v Chicoutimi a Drummondville mi dali veľmi veľa v mojom hokejovom rozvoji. Tam som sa naučil ako hrať hokej na vyššej úrovni.

Potom cez Worcester (AHL) už prišli sezóny v NHL v St. Louis. Bolo náročné sa dostať do NHL? Akými hokejovými prednosťami ste vtedy ako mladý hokejista vynikali? Aj napriek tomu, že som mal veľmi dobré sezóny v Kanade, tak žiadny klub NHL po mne nesiahol v NHL drafte. Dostal som pozvánku do kempu St. Louis Blues a tam začala moja profesionálna kariéra. Dostať sa do NHL je veľmi náročné. Povedal by som že až “nemožné”. Je to o tvrdej práci a hlavne hráč musí byt súdržný, trpezlivý a mať aj šťastie. Najťažšie je ale sa tam udržať!

Pamätáte sa ešte na to, aké ste mali úlohy v prvých zápasoch v NHL? Prvé zápasy sú asi najdôležitejšie. To, čo od vás tréner chce, tak to treba dodržať!

V St. Louis ste hrali v tzv. Slovak Line s Handzušom a Demitrom. Bol to hviezdny útok, ktorý bol postrachom pre súperov. Ako si spomínate na túto časť svojej kariéry? “Slovak Line” boli moje najkrajšie časy mojej hokejovej kariéry. Na to nikdy nezabudnem.

Po skúsenostiach v zámorí ste sa vrátili do Európy. S Dynamom Moskva ste sa stali aj majstrom Ruska. Ako si spomínate na zápasy v Rusku? Keď som bol v Dyname tak to bolo veľmi zaujímavé a hlavne ďalšia skúsenosť na nezaplatenie. Tam som hral s najlepšími hráčmi na svete (Dacjuk, Ovečkin) a ešte k tomu sme vyhrali titul. Respektíve Dacjuk nám ho vyhral...

Potom ste dlhé roky hrali vo švédskej lige (Lulea, Färjestad, MoDo). Až 6 sezón. Asi Vám švédsky hokej vyhovoval. Čím to je, že ste na severe Európy hrali tak dlho? Švédsko bolo veľmi pekné. Hokej ktorý sa hrá vo Švédsku mi veľmi vyhovoval. Presne ako sa hrá teraz v NHL, tak sa hralo vtedy vo Švédsku. Tamojšia kultúra nám veľmi vyhovovala. Ľudia sú vo Švédsku veľmi milí a preto tam mám tak veľa priateľov.

Zároveň ste hrali v začiatkoch sezón v Poprade a Kežmarku. Aké máte na domáci ľad spomienky? To že som mohol hrať začiatok sezóny v Poprade a Kežmarku než som išiel do Švédska bolo super. Bol som veľmi rád, že som mohol pomôcť mužstvám rozbehnúť začiatok sezóny. Boli to pekné časy.

Hrali ste aj za švajčiarsky Bern, neskôr v KHL za Lev Poprad a Lev Praha, v Česku za Chomutov a kariéru ste ukončili v Poprade ako 40 ročný. Bol vtedy naozaj najvyšší čas ukončiť súťažnú kariéru? Ak sa na ukončenie mojej kariéry pozerám spätne, tak by som ju ukončil hneď ako som skončil s Lev Praha.

Hrali ste v 7 krajinách a v 9 hokejových súťažiach. Ak by ste mali urobiť rebríček aspoň TOP 5 hokejových líg, kde sa Vám hralo najlepšie, ako by ten rebríček TOP 5 vyzeral? Top 5 hokejových krajín:
1 - NHL, USA - Kanada
2 - Švédsko
3 - Švajčiarsko
4 - KHL, Rusko
5 - Česko

  
 

HOKEJ TROCHU INAK

Prečo ste nosili v reprezentácii dres s číslom 23? Dres s číslom 23 som nosil, lebo v St. Louis my dali na výber 5 čísiel a 23 bolo najlepšie. Odvtedy som sa snažil mať 23. V mládeži, keď som bol v Poprade tak som nosil 13. Môj otec nosil 13-ku, bol môj idol po celý čas. Keď som išiel do Kanady, tak 13-ka v tom čase bol “bad luck”, takže som nemohol mať toto číslo, ale ak by som mohol, tak by som určite nosil dres s číslom 13.

Ktorí z trénerov Vám v kariére dali najviac? V mojom hokejovom rozvoji mi dal najviac môj otec, ktorý ma trénoval od začiatku až kým som neodišiel do Kanady. Tam to ale neskončilo. Stále sledoval môj priebeh a vždy mi pomáhal ako byť každý deň lepší. Potom v mojej profesionálnej kariére mi veľa dal Joel Quenneville v St. Louis. Aj momentálne veľa vecí používam v mojej trénerskej kariére práve od nebo.

S kým ste si na ľade najlepšie rozumeli, zo slovenských či zahraničných hokejistov? Najlepšie som si rozumel s Handzušom a Demitrom.

Na ktoré hokejové obdobie spomínate najradšej? Najradšej si spomínam na obdobie v St. Louis a v slovenskej reprezentácii. V reprezentácii sme mali super partiu a krásne úspešné roky.

Máte v súčasnosti svojho obľúbeného hráča či hráčov v NHL a prečo? Momentálne veľmi rad pozerám Pittsburgh a Crosbyho. Mám asi 3 mužstvá, ktoré sledujem. Boston je asi najobľúbenejšie mužstvo, lebo hrajú veľmi pekný hokej. Ďalšie mužstvo je Edmonton.

 
 

RODINA A SLOVENSKO

Idú Vaše deti v športových stopách svojho otca? Mám 3 deti. Dve dcéry a jedného syna. Syn (Dominik, 16) hráva hokej. Veľmi ho to baví. Uvidíme ako sa mu bude dariť ďalej. Budem ho podporovať v tom čo ho baví. Najmladšia dcéra (Isabella, 8) chodí korčuľovať. Zatiaľ ju baví hrať hokej. Čas ukáže. Ďalšia dcéra (Ava, 14) veľmi rada tancuje.

Vraj okrem najmladšej dcéry vedia Vaše deti i manželka hovoriť po slovensky. Používate doma teda aj slovenčinu? Slovenčinu moc nepoužívame, iba ak volám s rodičmi zo Slovenska.

Aké máte súčasné športové a životné ciele? Dal som sa na trénerskú kariéru. Chcel by som niečo dokázať ako tréner. Čas ukáže.

Ako často chodievate ešte na Slovensko? Na Slovensko nechodím. Nie je čas.

Mali ste pod Tatrami aj nejaké stavebno-športové aktivity. Už sú definitívne ukončené alebo máte ešte nejakú športovú víziu pod Tatrami? Moje stavebno-športové aktivity na Slovensku sú ukončené.

Súťažný hokej ste síce skončili pred štyrmi rokmi, ale to nie je tak dlho, aby ste možno neuvažovali nad nejakou obdobou rozlúčkového zápasu na Slovensku či priamo v Kežmarku? Rozlúčkový zápas by bol pekný, ale nemyslím si, že to bude možné, keďže na Slovensko nechodím.

 

Nášmu výbornému hokejistovi prajeme do ďalších rokov úspešnú trénerskú kariéru, radosť a lásku s najbližšími a najmä pevné zdravie a šťastie v živote.

Zhováral sa Pavol Humeník

 

Zdroj a foto: Wikipédia, eliteprospects.com, cas.sk, sukophockey.com, pluska.sk, hokejovysvet.sk, eurohockey.com, twitter.com, sport.aktuality.sk, hockeymemorabilia.blog.cz, kuriren.nu, st.nu, idnes.cz, archív fb Ľuboša Bartečka.