Dnes je to presne 12 rokov, čo časť Vysokých Tatier, tatranské podhorie a priľahlú časť Podtatranskej kotliny, zasiahol ničivý miestny vietor - veterná tatranská bora.

I keď ten sa v našich veľhorách v nepravidelných intervaloch objavuje takmer stále, bora z novembra 2004 mala hrozivú intenzitu, a to až takú, že spôsobila nielen obrovskú prírodnú kalamitu, s odhadovaným objemom niekoľko miliónov m3 pováľaného dreva, ale aj citovú, a to v každom z nás, ktorí sme poznali Vysoké Tatry pred ňou.

Tatranská bora ničila takmer všetko čo jej stálo v ceste medzi 15.30 a 18-tou hodinou. A bola to hotová strašidelná dráma, ktorá zmenila Tatry na nepoznanie.

Sila vetra sa pohybovala od 80 km/hod. (stanica lanovky Štart), cez 130 km/hod. (Stará Lesná) až po 200 km/hod. (Skalnaté pleso), ba až 230 km/hod. (horná hranica lesa).

Postihnuté územie malo spolu výmeru vyše 12 600 hektárov a najväčšie straty utrpeli pri tejto pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia).

Celkový objem dreva v poškodených porastoch bol 2,5 milióna kubíkov, z toho smrek 75,5 %, borovica 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľa 1,6 % a ostatné listnaté dreviny 7,8 %.

Zo súčasného poznania vecí okolo tejto kalamity, by sa mali vyvodiť viaceré poučenia, a to či už v lesníckej, ochranárskej, ale i urbanizačno-vývojovej oblasti. Tatranská bora tu totiž bude vždy, a žiadny les neodolá nárazom vetra, ktorý má intenzitu vyše 200 km/hod.

Koncepcia starostlivosti o les a jeho pestovanie by mala byť prioritou v danej oblasti. V histórii Vysokých Tatier nájdeme informácie, že silné ničivé vetry v Tatrách sú bežnou súčasťou tunajšej klímy. Napríklad z roku 1898, kedy boli najviac poškodené lesy mesta Kežmarok, keď po kalamite predali až 20 000 m3 dreva. My, ktorí žijeme v tatranskej oblasti, sa musíme naučiť so silnými víchricami žiť a dôverovať odborníkom, ktorí pracujú na pestovaní lesa v Tatrách, že robia všetko pre to, aby stlmili prípadné škody po nich.

Je ale isté, že víchor z 19. novembra 2004 bol, za posledné storočie, najväčšou tragédiou pre tatranské lesy a zmenil tvár Vysokých Tatier. Je na nás, ako s danou zmenou budeme žiť a je na nás aj to, akou cestou sa ochrana a pestovanie tatranského lesa budú uberať.

Zdroj: ŠL TANAP

Komentáre (2)

  • anon
    Peter

    V Tatrách boli v minulosti do výšky 1400 m n. m. zmiešané lesy s brestom, lipou, dubom, hrabom, javorom a .... Pôvodné lesy tvorili borovica a dub letný s prímesou brezy .....
    Listnate stromy maju hlboke korene a ani velky vietor ich nemusi poskodit, pricom vysoke stihle ihlicnate, maju plytke korene a teda i silnejsi vietor im narobi skody. Myslim, ze bola chyba ked sa povodne miesane lesy vymenili na takmer vylucne smrekove, ktore boli sice elegantne ale neprakticke a teda pri vysadzovani by sa mal vratit do Tatier miesany les !!! Inak sa veci mozu opakovat.

    nov 22, 2016
  • anon
    podkornik

    V minulosti tiež behal po Tichej doline dinosaurus a dnes už nebehá...

    feb 06, 2017