Neobyčajné hokejové míľniky už v mladom veku

Aj keď svoj hokejový talent naplno nerozvinul, aj tak sa dnes môže pochváliť niektorými zaujímavými poprednými a jedinečnými štatistikami. Tie iba potvrdzujú, že Slovensko prišlo o jednu hokejovú hviezdičku. Dnes sú už tie časy preč, no Richard i ľudia okolo neho si pamätajú a nezabudnú...

Richard Jasovský je na Slovensku jediným hokejistom, ktorého si kanadský tréner osobne vyžiadal, aby z prebiehajúcej hokejovej sezóny na Slovensku sa vrátil späť do Kanady a tam pokračoval v najvyššej juniorskej súťaži.

Richard sa stal najproduktívnejším mladým hokejistom vo svojej prvej extraligovej sezóne medzi seniormi (2005/2006), v ktorej strelil ako 19-ročný hokejista napríklad i hetrik Slovanu Bratislava!

V danej sezóne sa stal suverénne najlepším mladým hráčom v slovenskej hokejovej extralige, za ktorý získal titul Objav roka!

 

Kanadské hokejové radosti a starosti

  

Richard Jasovský je Kežmarčan, ročník 85, narodený v znamení Strelca. Hokejovo vyrastal v Kežmarku i v Poprade. V mladom veku, už ako 16-ročný odišiel hrať do najvyššej juniorskej súťaži v Kanade. V Kanade hral za Brandon Wheat Kings, ktorý ho draftoval z 54. miesta. Na úspešnom drafte do najvyššej juniorskej ligy v Kanade mali hlavnú zásluhu hokejový agent pre kanadskú juniorskú Major ligu Peter Humeník v spolupráci s Pavlom Humeníkom a Richardovou rodinou.

Hrával tam snáď s najznámejším hokejovým eskimákom, ktorý sa neskôr presadil aj v NHL, lebo meno Jordin Tootoo poznal v Kanade každý hokejový fanúšik. V Brandone spolu hrával aj s Nórom Ole-Kristianom Tollefsenom, ktorý na majstrovstvách sveta nešetrným hitom zranil iného Kežmarčana Ľuboša Bartečka.

V Brandone ho trénoval Dean Clark, ktorý mu vštepil základy kanadského hokeja. Richard sa učil veľmi rýchlo a aj preto, že bol nekonfliktným typom človeka spoluhráči ho rýchlo prijali medzi seba, či to bol Tootoo, Christensen, Fehr, Craig, Byfuglien všetci mladému Slovákovi pomáhali adaptovať sa v novej krajine.

V prvej sezóne 2002/2003 strelil v 48 zápasoch 7 gólov a na 4 prihral. Tréner si ho dobre pripravil na ďalšiu sezónu, ktorá mala byť pre Richarda rozhodujúca pre draft do NHL. Klub ale vymenil trénera, čo bolo pre mladého Slováka nešťastím. Nový tréner ho nedával hrať do prvých dvoch útokov, a tak šance na dobré štatistiky v produktivite, ktoré boli vtedy rozhodujúce pre draft do NHL boli malé. V 58 zápasoch strelil 8 gólov a na 4 prihral. V produktivite tak bol v klube až na 14. mieste a ako desiaty útočník. I preto ho žiadny klub z NHL nedraftoval a z Brandonu ho poslali domov na Slovensko, aj keď ešte rok za juniorku mohol hrať.

Doma, po rozbehnutej sezóne v roku 2004, v ktorej nastúpil na 4 zápasy v juniorskom družstve Popradu, zažil milé prekvapenie. Jeho tréner z prvej sezóny v Brandone mu zavolal či by sa nevrátil do Kanady, ale do klubu Kamploops Blazers, kde Dean Clark trénoval. Richard okamžite súhlasil a vrátil sa ešte na zvyšok sezóny do najvyššej kanadskej juniorskej súťaže. Aj keď neodohral v Blazers celú sezónu nastúpil v 54 zápasoch, v nich strelil 11 gólov, z toho 3 v presilovkách a na 13 prihral. Stal sa siedmym najproduktívnejším hráčom v klube. Práve počas sezóny v Kamloopse dostal prvýkrát pozvánku do slovenskej juniorskej reprezentácie, ale aj keď sa herne, gólovo i bodovo počas reprezentačného kempu ukázal vo výbornom svetle, vedenie reprezentácie jeho účasť na svetovom šampionáte zamietlo. Na jeho úkor sa tam dostali hráči, ktorí v kanadskej juniorskej súťaži nevydržali ani pol roka! Bolo to prvé veľké sklamanie mladého hokejistu.

 

Supertalent šancu v reprezentácii nedostal

 

Po troch rokoch strávených v Kanade prišiel hrať opäť za Poprad, ale už za mužov. Z úzkych kanadských klzísk sa musel preorientovať na široké klziská, no napriek tomuto hendikepu bol hneď v prvej extraligovej sezóne na Slovensku vyhlásený za Objav roka sezóny 2005/2006!

Stal sa aj najproduktívnejším mladým hráčom ligy, keď v 64 zápasoch strelil 12 gólov a na 9 prihral. V sezóne strelil aj dva hetriky, a to proti Slovanu Bratislava a Liptovskému Mikulášu. V prvej sezóne u seniorov tak naplno zúročil to, čo sa naučil na kanadských klziskách. Priam ideálny čas na pozvánku na skúšku do reprezentácie.

Reprezentačný tréner u mužov mu ale nedal ani jednu šancu zahrať si v slovenskej reprezentácii. Médiá pritom tohto mladého Kežmarčana titulkovali ako supertalent. Mal všetky možnosti a chuť zúročiť všetko čo nasal na zámorských klziskách. Mal dravosť, techniku, silu a najmä chuť posunúť sa ďalej. No práve tento talent žiadnu šancu zahrať si s dvojkrížom na drese nedostal... I tu je vidieť obrovský rozdiel oproti súčasnému stavu, keď súčasný tréner reprezentácie kanadský tréner Ramsay dáva príležitosť si zahrať v reprezentácii viacerým mladým slovenským talentom...

Aj toto je ukážka aký je dôležitý prístup trénerov k mladým talentom a aká tenká je čiara medzi úspechom a neúspechom hokejistu. Postupne totiž chuť mladého hokejistu odchádza, lebo vidí ignoráciu mocných a nestačia ani dobré výkony na to, aby dostal čo i len jednu šancu...

 

Návrat do krajiny, kde treba mať hlavu hore!

Keďže šanca dostať sa do reprezentácie každým rokom klesala nebolo prekvapením, že mladý hokejový talent tak trochu zatrpkol na slovenský hokej a hľadal cestu ako sa vrátiť tam, kde si ho vážili. Po 4 sezónach odohraných v Poprade, a po jednej v Kežmarku, Spišskej Novej Vsi a Bardejove odišiel za prácou i hokejom do ďalekej Kanady.

Išlo mu o to, aby nezabudol, že hokej je hra, z ktorej chce mať vždy radosť a dobrý pôžitok. Veď to hlavné, čo ho hokejový tréner Clark naučil: „Mať hlavu hore!“, je mottom nielen pri hokeji, ale určitým spôsobom aj v živote.

 

Športom sa netrápme, ale sa ním bavme

Richard Jasovský bol v každom športe spoluhráčom, pre ktorého bolo jedno či nastúpi so silným tímom, alebo slabším. Ako rodený strelec narodený v znamení Strelca si vždy vedel poradiť nielen s protihráčmi, ale i s každou hokejovou či hokejbalovou situáciou, pretože popri hokeji stačil reprezentovať Kežmarok aj v hokejbale.

Vždy sa snažil pri športe zabaviť a aj keď vždy v súbojoch nezvíťazil, dôležité pre neho bolo, aby sa pri športe potešil a rozptýlil. Po ňom si podebatoval a rozišiel sa v dobrom s každým súperom. Veď aj to odpozoroval z kanadských klzísk, že neraz sa stalo, že najväčší bitkári v kanadskej hokejovej súťaži sa nakoniec najdružnejšie rozlúčili.

Život ho naučil mať tvrdú náturu a ak aj urobí chybu, tak tam, kde žije, nie je terčom výsmechu, ale naopak ľudia ho povzbudia a ide sa ďalej. A o tom je hokej i život...!

 

Ak chcete Richarda trochu bližšie spoznať ponúkame s ním zaujímavý rozhovor, v ktorom si zaspomína na mladé hokejové časy, ale aj prezradí komu fandí v NHL.

 

ROZHOVOR

Začiatky v Kanade alebo Brandon/Kamloops

V roku 2002 si odišiel do Kanady ako 16-ročný. Bol si draftovaný do najvyššej juniorskej hokejovej súťaže Western Hockey League, do mužstva Brandon Wheat Kings. Ako si na to spomínaš? V roku 2002 som prišiel do Kanady ako mladý chlapec, vôbec som nevedel kam idem a ku komu idem. Ako som tam letel vôbec som nevedel čo ma v Kanade čaká.

Bolo to vtedy  pre Teba dobré rozhodnutie? Určite áno. Boli to veľmi krásne skúsenosti a veľmi pekný mladý život prežitý medzi ľuďmi, ktorí ma veľmi pekne prijali a s ktorými som do dnešného dňa v spojení.

Pamätáš si ešte s akými pocitmi si odchádzal do neznámej Kanady? Aké boli začiatky? Pocity boli zmiešané, hlavne na môj vek. Začiatky boli ťažké, nikoho som nepoznal, takže som musel začať sám a žiť nový život.

Nechýbala Ti v Kanade mamina kuchyňa, otcove rady či bratove povzbudenie? Áno, toto všetko mi chýbalo. Čo som videl dovtedy doma u svojich rodičov ako riadili našu domácnosť, tak to som sa ja snažil praktizovať v Kanade.

Odporúčal by si mladým hokejistom ísť za hokejom v mladom veku mimo svoj domov? Áno, odporúčam všetkým mladým športovcom odísť ak majú takú možnosť opustiť svoj rodný kraj.

Ako si pamätáš na rodinu v Brandone, kde si býval? Som s ňou v kontakte. Veľmi si ich vážim a mám v pláne ich navštíviť spolu s mojou manželkou v najbližšej dobe.

Ako Ťa privítali? Neobávali sa toho kto to k nim prišiel a z neznámej krajiny? Boli to praví Kanaďania? Pomáhali ti alebo všetko nechávali na Teba? Mali aj svoje deti? Muž bol z Nemecka a žena bola Kanaďanka. Pomáhali mi vo všetkom o čo som ich požiadal alebo s čím som potreboval pomôcť. Mali jedného syna, Grega, ktorý sa dnes už osamostatnil.

Bolo ťažké sa naučiť angličtinu? Mal som tzv. náuky (cvičenia), ktoré mi hokejový klub zaplatil. Vždy keď som mal večer po tréningu alebo po zápase čas, tak som chodil na hodiny angličtiny. Keď sme odchádzali mimo mesta tak som sa v autobuse učil sám.

Zaujímavosťou je, že si hral dve sezóny aj s Nórom Tollefsenom, ktorý kedysi zranil práve Bartečka. Aký to bol hráč? Tollefsen bol môj spolubývajúci. Bol dobrý kamarát od prvého momentu odkedy som prišiel do mužstva Brandon Wheat Kings. Bol vynikajúci hráč, veľmi dobrý obranca, ktorý sa dostal až do NHL a hral za Columbus Blue Jackets.

Hral si v Brandone i v Kamloopse. V obidvoch mestách pod rovnakým trénerom. Kde to bolo lepšie? Brandon i Kamloops boli kvalitné mužstvá. Tréner vždy vymýšľal nové situácie do zápasu. Mal súperov zmapovaných. záležalo, s akým tímom sme hrali.

Mal si aj nejakú prezývku v Kanade? Ako ťa oslovovali? Jazz.

Po druhej sezóne si sa vrátil do Popradu, ale odohral si iba štyri zápasy a tréner z prvej sezóny v Brandone si ťa vytiahol zo slovenskej ligy do Kamloopsu. Bolo to asi pre Teba príjemné prekvapenie. Veď to sa nepodarí každému hráčovi, že by ho chcel samotný tréner! Môj tréner, ktorý ma trénoval prvúu sezónu v Brandone, odišiel do klubu Kamloops, čo bolo jeho rodisko. Chcel ma tam mať, tak mi zavolal, že ma chce do Kamloops, že klub mi kupuje letenku a prídem tam. Hneď ako som prišiel do Kamloops, ubytoval som sa a prvé tréningy a zápasy boli pre mňa veľmi úspešné. Potom ako každý hráč, čo sa väčšinou stáva, tak to bolo počas sezóny hore - dole. Určite ale to bola moja najúspešnejšia sezóna v Kanade a som rád, že si ma tam zavolal.

 

Návrat na Slovensko

Po sezóne si sa vrátil do seniorskej slovenskej extraligy. V prvej sezóne si sa stal najlepším mladým hráčom extraligy, no pozvánku do reprezentácie si nedostal. Aká tá sezóna bola? Na Slovensko som sa vrátil hrať za Poprad ligu. Pre mňa to bolo nové, lebo som si už musel zvykať na väčšie klziská. Napriek tomu som dosiahol umiestnenie najlepšieho nováčika roka, za ktorého som bol vyhlásený pred celým Slovenskom v televízii aj s odmenou 50 000 slovenských korún. Tie som, bohužiaľ dostal až po 400 telefonátoch do zväzu. Pýtal som sa najmä na to, že či vlastne dostanem tie penieze alebo to bolo len pre televíziu. Nakoniec som ich s ťažkou biedou dostal.

Stala sa mi i ďalšia nepríjemná vec. Keď som hral ešte v Kanade, bol som vybratý na kemp hokejovej reprezentácie do 20 rokov, kde bol výber do reprezentácie, aby som sa vraj ukázal. Z Kanady som pricestoval na Slovensko do Nových Zámkov. Odohral som dva zápasy, v nich som strelil 4 góly plus 2 nahrávky. Vrátil som sa naspäť do Kanady a dostal som email od nemenovaného trénera, že nie som vybratý, pretože ma nariadené vziať iba hráčov z Bratislavy.

Po určitom čase, keď si hral v slovenskej lige si sa naraz stratil. Odišiel si do Kanady. Prečo? V Poprade som mal kontrakt, ale keď sa tam potom vystriedali majitelia a tréneri nevidel som v tom budúcnosť.

Najčastejšie si nosil dres s číslom 9. Čo náš spoločné s týmto číslom? Veď nie si narodený deviateho...? Toto číslo som mal rád, lebo je jednoduché.

 

Calgary

Bývaš v Calgary. Ako často chodíš v Calgary či Edmontone na NHL? Áno, bývam v Calgary, na NHL chodievam často. Určitý čas som však býval aj v Edmonone, takže som navštevoval NHL aj tam.

Ktoré je Tvoje obľúbené mužstvo v NHL. Moja „srdcovka“ je Edmonton Oilers. Potom Boston Bruins.

Ktorí hráči z NHL sú Tvojimi obľúbencami? Mc David je môj najobľúbenejší hráč v tejto dobe, a potom Zdeno Chára, aj ked už nie je v Bostone. Myslím, že tam chýba.

Čím je Calgary či provincia Alberta pre Teba zaujímavejšia oproti Európe? Veď si mohol žiť aj v Európe či na Slovensku. So svojim hokejovým umením by si si určite našiel nejaký hokejový kontrakt niekde v Európe? Rozdiel medzi Calgary, Albertou a Európou je v tom, že je tu lepší, kvalitnejší život, či už sa to týka financií, ľudskej mentality, avšak začiatky na vlastnú päsť sú ťažké. To ale nepochopí nikto, pokiaľ si to sám nezažije na vlastnej koži.

 

Z každého rožku trošku

Ktorí z trénerov Ti v kariére dali najviac? Určite tréneri z Kanady, ktorí oproti tým slovenským presne vedeli, akým spôsobom ma dostať na výslnie.

Žiješ v Kanade. Sleduješ aj slovenský hokej? Slovenský hokej odkedy žijem v Kanade nesledujem, zaujíma ma iba NHL.

Máš ešte nejaké hokejové ciele alebo už iba životné? Profesionálne hokejové ciele už pre mňa už dávno skončili. Už mám iba ciele životné.

Dva roky si býval v Brandone (provincia Manitoba), jeden rok v Kamloopse (Britská Kolumbia), teraz žiješ v Calgary (Alberta). Aký je rozdiel medzi ľuďmi z týchto provincií? V čom sú rozdielni? Čím žijú?  Rozdiely medzi ľuďmi z kanadských provincií z môjho pohľadu nie sú. Kanaďania sú vo všeobecnosti veľmi milí a priateľskí ľudia, často omnoho viac, ako keď tu človek stretne krajana.

Ako sa darí Tvojej manželke? Je v Kanade spokojná? Čo robí? Áno, mám manželku, ktorá tiež pochádza z Kežmarku, ako ja. Práve minulý rok sme si kúpili domček. Deti nemáme ale chceme mať veľkú rodinu. Moja manželka má v Calgary veľmi zaujímavú prácu a je veľmi úspešná. Ľudia ju už v Calgary poznajú, čo je niekedy aj vtipné, pretože jej to niekedy pripadá, ako keby bola v Kežmarku. Obaja sme pracovne vyťažení a COVID nás nepostihol v nijakom rozmere, za čo sme vďační.

Existuje nejaká hokejová spomienka, ktorá Ti natrvalo utkvela v pamäti? Áno, mám takú. Keď som hral v útoku s Arne Krotákom v semifinále play-off v Poprade v zápase proti Košiciam. Nikdy nezabudnem ako som raz vyšiel z trestnej lavice a obidvaja sme išli proti Kledrovtzovi a Arne mi nahral a išiel som na bránu sám. Mohol som dať gól, ale počkal som na neho, nahral som mu naspäť a strelil gól. To bol najkrajší moment.

Ako teraz tráviš voľný čas? Môj voľný čas venujem mojej manželke, hrám golf, chodieval som poľovať a chodím si  samozrejme zahrať aj hokej.

Neuvažoval si stať sa mládežníckym trénerom v Kanade, napríklad v Calgary, kde by si mohol využiť svoje skúsenosti z európskeho i kanadského štýlu hokeja? Stať sa trénerom v Kanade je veľmi zložité. Uvažoval som nad tým. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť…

 

Dnes žije Richard Jasovský v Calgary a pracuje v celosvetovej firme, ktorá stavia mobilné domy. Jemu i jeho rodinke prajeme veľa šťastia, zdravia a veľa životných úspechov!

 

 

Hráčske štatistiky Richarda Jasovského

Tabuľka: eliteprospects.com

Foto: archív rj, časpreženy.sk, hokejpoprad.sk