Kežmarský informačný express je otvorený spolupráci a novým témam, aby mali čitatelia čoraz širší záber možností o živote okolo nás. Od prvého dňa vzniku môjho portálu som ponúkol ruku na spoluprácu a som iba rád, ak ma ju spoluobčania ochotní prijať.

Tentoraz som bol oslovený ešte pomerne mladým Kežmarčanom, ktorého prianie bolo, aby bol aspoň na začiatku trošku v anonymite, no ktorému sa literárne žánre, ako slohy, básne, fejtóny a recenzie preplietali jeho doterajším životom. Jeho krédom je vidieť veci pozitívne, možno úsmevne, pretože podľa neho: „Okolo nás je až príliš veľa smutných a zamračených tvárí. Každodenný všeobecný stres otriasa všetkými.“ Jeho prianím je, aby jeho myšlienky a písané slovo, ľudí trochu pobavili a naznačili, že je potrebné sa občas nad sebou a svojimi činmi zamyslieť.

 

Preto som súhlasil na spoluprácu, aby sa cez rôzne literárne útvary Kežmarský informačný express prihováral spoluobčanom a poukázal na kežmarské mestské a životné témy aj trochu iným spôsobom. Mladý človek by mal mať možnosť na svoju prezentáciu a ja som momentálne rád, že môžem myšlienky a názory jedného z nich, aj prezentovať.

 

Verím, že to bude zaujímavá cesta ako posunúť, aspoň o trošku, životnú úroveň v našom meste trochu vyššie, lebo len o toto vlastne teraz ide. A tu je prvý pokus mladého kežmarského autora o nazretie na život okolo nás jeho očami.

 

Všetky odľahčené témy, medzi ktoré zaraďujeme i úsmevné básne či fejtóny nájdete v kategórii „Relax“.

 

 

 

Nákup

 

Pred obchoďák autom mierim

Hlad do nákupov ma tlačí

Takmer zrážam seniora

Ten sa kruto zmračí

 

Previnilo skláňam hlavu

Naznačujem „pardón“ gesto

Kým on na mňa zvýšky kašle

Prichádzam o dobré miesto

 

Parkujem to celkom vzadu

Bližšie stoja bavorá

Kým mne stačí jedno miesto

Oni radšej berú dva

 

Ešte som len vystúpil

takmer som sa zrútil

Keď HARE KRIŠNA stúpenec

Dve knižky mi vnútil

 

Prekvapený ďakujem

A rýchlo sa vzdialim

Pozor dobrý nedávam

Do košíka vpálim

 

Sprosté slová zo mňa lezú

No zrazu sa zháčim

Ujko s fúzom na mňa zíza

„NOTA BENE! Nech sa páči!“

 

Nevydám už ani hlások

Nervy mám len jedni

Esbéeskár na mňa čumí

30 kíl ma biednych

 

Prehliadam ho košík schmatnem

Rúčku samozrejme nemá

V duchu rátam do desiatich

Nech hneď nevystrie ma

 

Mierim k mäsu kuraciemu

Bielkoviny tie mám rád

No vidím v ňom farbu trávy

Miesto vône riadny smrad

 

Mením preto všetky plány

Dám si dnes na večierku

Aspoň dáky malý rožok

K nemu chutnú nátierku

 

Pri pečive hľadám kliešte

Mám snáď dáku úroveň

Keď tu vedľa malý čávo

Rukou hrabe poživeň

 

Tu už končia všetky srandy

O zem košík hádžem

Snáď v almare u nás doma

Niečo pod zub nájdem

 

Rýchlym tempom prejdem kasy

Krok priamy, rázny

Zrazu dáky alarm vrieska

Prenáramne hlasný

 

Krútim hlavou čo sa deje

Okolo mňa tlupa

Prečo mňa si strážnik vybral

Iba márne hútam

 

Darmo ruky rozhadzujem

Ostal som v tom sám

Dozadu ma odvádza

Dáky v čiernom pánom

 

Šacuje ma zhora zdola

úsmev z tváre stráca

nakoniec sa omluví:

„Je to moja práca“

 

Kým ja v hanbe z komôrky

Kolo ľudí kráčam

Čorkár niekde vonku

Lup do tašky stáča

 

Pri východe hnevom pením

Nie je so mnou reč

HARE KRIŠNA kamarát

Je už, hurá, preč

 

Keď som dúfal, že je koniec

snáď skončila tá drina

Zistím, že mi dvere auta

Niekto blokol ...sviňa!

 

Vnímam toto znamenie

Jak záveru zvonec

Nadnes je už nákupom

pre mňa jasný koniec

 

-par-