Prešovský samosprávny kraj v tomto roku už po 14-krát ocenil významné osobnosti či kolektívy regiónu. Ceny Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a Ceny predsedu PSK za rok 2017 si prevzala šestica laureátov vo štvrtok 23. novembra v rámci slávnostného galaprogramu na veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského v Prešove.

Ocenenia udeľuje Prešovský samosprávny kraj jednotlivcom a kolektívom za dlhoročný mimoriadny prínos pre rozvoj kraja a významné zásluhy vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života.

„Už 14 rokov po sebe oceňujeme výnimočných ľudí a ich výnimočné skutky. Také, ktoré sú dôkazom nesmiernej obetavosti, nasadenia a energie urobiť pre tento svet viac, ako sa očakáva,“ povedal o laureátoch predseda PSK Peter Chudík. Podľa jeho slov, verejné uznanie patrí držiteľom cien za ich celoživotnú prácu a úspechy, ktoré prekračujú hranice regiónu i Slovenska. „Ich mimoriadne činy sú výsledkom tvrdej práce, odriekania, umu, talentu, ale i osobného vyžarovania, ktoré podnecuje aj ostatných nasledovať ich osobný príklad a byť lepšími a úspešnejšími,“ dodal.

Ceny Prešovského samosprávneho kraja získali traja laureáti. Spomedzi trinástich návrhov o nich rozhodli na základe odporúčania výberovej komisie poslanci krajského parlamentu. Najvyššie krajské ocenenie za tento rok udelili bývalému riaditeľovi Správy a údržby ciest PSK Vladimírovi Kozákovi, in memoriam, za celoživotné dielo, najmä za obnovu havarijného stavu ciest od roku 2004, mimoriadnu osobnú angažovanosť za rozvoj regionálneho cestného hospodárstva a zároveň za osobný prínos v oblasti cezhraničnej spolupráce Prešovského kraja. Ďalším laureátom sa stala dedinská folklórna skupina Raslavičan, ktorá cenu získala za mimoriadne úspechy v súťaži Zem spieva, dlhoročnú úspešnú popularizáciu folklóru a uchovávanie tradícií horného Šariša.

Cenu PSK si prevzal aj páter Michal Zamkovský za dlhoročnú obetavú misionársku činnosť na Slovensku i v zahraničí.

Predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík sa v tomto roku rozhodol udeliť Cenu predsedu PSK automobilovému pretekárovi Igorovi Drotárovi za viac ako 40-ročnú úspešnú kariéru a úspechy dosiahnuté v motoristickom športe, za popularizáciu tohto športu a za propagáciu regiónu. Ocenenie Ceny predsedu PSK si za mimoriadne úspechy v súťaži Zem spieva a za uchovávanie a šírenie tradičnej rusínskej kultúry prevzal aj folklorista Štefan Štec.

Laureátom Ceny predsedu PSK sa stala aj historička, autorka mnohých odborných prác i beletrie Nora Baráthová, ktorá verejné uznanie získala za celoživotné dielo v oblasti histórie, pedagogiky a kultúry.

Ocenenia udeľuje Prešovský samosprávny kraj od roku 2004. Medzi doterajších laureátov Ceny PSK patria napríklad Michal Kováč, prvý prezident Slovenskej republiky, Prešovská univerzita, diecézny biskup František Tondra, Jeho Blaženosť Nikolaj, prešovský eparcha Ján Babjak, kardinál Jozef Tomko, Horská záchranná služba, folklórny súbor Šarišan, lyžiar Adam Žampa, Ľubovnianska nemocnica či partnerský Pardubický kraj. Vlani si najvyššie ocenenie krajskej samosprávy prevzali olympionici Ladislav a Peter Škantárovci, paralympijský víťaz Samuel Andrejčík a Gréckokatolícka charita v Prešove.

Predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík svoju cenu minulý rok udelil interpretke ľudových piesní Monike Kandráčovej, profesorovi René Matlovičovi a spoločnosti 4 SPORT. Cenu predsedu PSK si v minulosti prevzali napríklad Hokejový klub Poprad, hádzanársky klub Tatran Prešov, herecký manželský pár – Jožo a Kveta Stražanovci, speváčky Mária Mačošková a Anna Servická, akademickí maliari Juraj Kresil a Andrej Smolák, lekári Ján Kľoc a Ján Kmec, kňaz Marián Kuffa, tatranský chatár Peter Petras, Ľubovnianske múzeum či Knižnica P.O. Hviezdoslava v Prešove.

 

Laureáti Ceny Prešovského samosprávneho kraja za okres Kežmarok:

Michal ZAMKOVSKÝ, misionár

Páter Michal Zamkovský sa narodil v roku 1948 v podtatranskej obci Toporec. Hoci ukončil stavebnú fakultu STU v Bratislave, jeho životná cesta i filozofia ho nasmerovala k duchovnej službe a misionárstvu.

V roku 1976 v Bratislave zložil svoje prvé rehoľné sľuby a tajne začal študovať v Poľsku. V roku 1980 ho kardinál František Macharský v Zakopanom vysvätil za kňaza. Po vysviacke pracoval istý čas ako stavebný inžinier v Starej Ľubovni. Po páde komunizmu sa už naplno venoval svojmu kazateľskému poslaniu. Postgraduálne štúdium ukončil na Lublinskej univerzite v oblasti pastorálnej teológie v roku 1996.

Od roku 1990 pôsobil v Kláštore Redemptoristov v Podolínci a v rokoch 2005 až 2010 bol viceprovinciálom redemptoristov v Bratislave. Pápež František ho spolu s ďalšími rehoľnými kňazmi z celého sveta vymenoval za misionára milosrdenstva. Tento mandát získal ako jeden zo štyroch redemptoristov na Slovensku.

Otec Michal každoročne organizuje ľudové misie a duchovné obnovy na Slovensku, ale aj v zahraničí. Je známy z televízie LUX a rádia LUMEN. Jeho prednášky z duchovno – relaxačných pobytov sa stali základom knihy Cesta blahoslavenstiev.

Kázne, prednášky, rozhovory, debaty, stretnutia v spoločenstvách pátra Michala Zamkovského majú na internete niekoľkotisícové zhliadnutia. Vyše dvadsaťročnou misijnou činnosťou, vyše troma stovkami programov, ktoré pripravil s bratmi redemptoristami, sa zaradil medzi významné osobnosti cirkevného sveta.

 

Nora BARÁTHOVÁ, historička

Významná slovenská historička, autorka mnohých odborných prác, ale i beletrie. Narodila sa v roku 1944 v Kežmarku, študovala na UPJŠ v Prešove. V roku 1976 úspešne absolvovala rigorózne skúšky zo všeobecnej histórie a filozofie.

Celý svoj profesijný život spojila s Múzeom v Kežmarku, kde pôsobila 38 rokov – od roku 1965 až do dôchodku v roku 2008. Vďaka jej pracovnému zanieteniu a nebývalému záujmu o históriu sa múzeu podarilo získať množstvo vzácnych zbierkových predmetov.

Literárne činná začala byť ešte počas štúdia na vysokej škole. Vo svojich prácach odkrývala históriu cechov a remesiel v regióne, literárnu históriu, históriu školstva a všeobecných dejín od najstarších čias až po súčasnosť.

Nora Baráthová je nielen vynikajúca historička, ale aj úspešná spisovateľka, ktorá svoje poznatky pretransformovala do beletrie. Historické témy, ktoré spracovala v románoch, sa stali námetmi pre scenáre na filmové, divadelné a rozhlasové predstavenia, ale slúžili aj ako podklad pre sprievodcovské služby po meste Kežmarku, aj ako libretá väčšiny expozícií na Kežmarskom hrade.

V rokoch 1999 a 2009 získala Cenu mesta Kežmarok. V roku 2012 jej minister kultúry udelil Cenu Andreja Kmeťa za mimoriadny prínos v oblasti histórie. Je členkou Slovenskej historickej spoločnosti, členkou Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska. Šesť volebných období pôsobila ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Kežmarku.

 

Zdroj a foto: psk