Takmer pol milióna stromčekov plánujú tento rok vysadiť Štátne lesy TANAP-u na území Tatranského a Pieninského národného parku. Celkovo chcú zalesniť viac ako 210 hektárov územia, ktoré majú vo svojej správe. Najväčšie zastúpenie bude mať smrek, jedľa, buk, smrekovec a borovica, chýbať však nebudú ani ďalšie druhy drevín ako javor, brest, jelša či borovica limba.

Väčšina sadeničiek, ktoré vypestovali lesníci v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, už previezli do jednotlivých ochranných obvodoch Štátnych lesov TANAP-u. Kým krytokorenné sadenice uskladnili na zatienených miestach, voľnokorenné umiestnili v snehových jamách. Tie slúžia ako prírodné chladničky, ktoré predĺžia vegetačný pokoj sadeníc. Uskladnené v tme, na vrstve snehu a pilín počkajú, kým nadíde čas, aby ich mohli vysadiť do presne vytypovaných lokalít. „Začiatok jari bol pomerne suchý, dlhodobé predpovede počasia však avizovali dostatok zrážok, takže práve teraz je vhodný čas na to, aby sme sa ešte intenzívnejšie pustili do zalesňovania. Nahráva nám aj to, že sa oteplilo a už nehrozia mrazy, ktoré by mohli sadenice „vytlačiť“ z pôdy,“ hovorí Ivan Šoltys z Odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u.

Štátne lesy TANAP-u tento rok plánujú obnoviť 211,15 hektára územia, ktoré v uplynulých rokoch zasiahli vetrové a podkôrnikové kalamity. Vysadiť chcú 420 910 kusov sadeníc. V drevinovom zložení bude rovnako ako po minulé roky prevládať smrek, ktorý je v Tatrách doma. „Odzrkadľuje to skutočnosť, že väčšina územia Tatranského národného parku, ktoré sa snažíme manažovať citlivým, prírode blízkym spôsobom, aby sme dosiahli plnohodnotné obnovenie jednotlivých funkcií lesa, sa rozkladá vo vegetačných stupňoch, pre ktoré sú typické ihličnaté dreviny, predovšetkým smrek a jedľa. A práve preto budú mať aj najväčšie zastúpenie,“ vysvetľuje Šoltys. To však platí len o centrálnej časti národného parku, napríklad na území Belianskych a Západných Tatier budú prevažovať buk, brest a jelša. Chýbať však nebude ani smrekovec, borovica, javor či limba.

Umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou, sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri tom však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku.

Aj to je dôkaz toho, že pri manažovaní lesa má v národnom parku hlavné slovo príroda. „Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť. Naším cieľom je pomôcť prírode vytvoriť vekovo, druhovo a priestorovo diferencovaný les, ktorý bude mať predpoklady pre vyššiu stabilitu a odolnosť voči extrémom počasia či prírodným katastrofám, akou bola napríklad víchrica z novembra 2004 a zároveň bude plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje. A to je možné len aktívnym manažmentom, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode,“ zdôrazňuje Šoltys.

Od vetrovej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, Štátne lesy TANAP-u vysadili cez 8 miliónov sadeníc, obnoviť sa im podarilo takmer 4 000 hektárov kalamitného územia.

 

Zdroj a foto: šl tanap (snehová jama)